Ústredná myšlienka je vytvorenie dvoch realít. „Táto“ a „Tá
za ňou“.  „Táto“ je predstavovaná bielou plochou predstavujúcou
akúkoľvek viditeľnú, merateľnú, hmatateľnú, vnímateľnú realitu okolo
nás. V „Tejto“ realite je otvor (otvory), cez ktorý vidieť „Tú za ňou“.
„Tá za ňou“ je naopak temná, čierna. Na jednom obraze je otvor malý,
celkom bezpečný ako kľúčová dierka, cez ktorú sa dá na temnotu celkom
bezpečne pozerať…  Na druhom obraze je veľký, a človek sa v jeho
blízkosti cíti neisto. Otvor je dosť veľký na to, aby ním človek
prepadol do „tmy“…   Čierna realita, ktorú som nazval „Tá za ňou“
predstavuje existenciálnu temnotu, ktorú dnešný človek prežíva pri
pohľade za horizont svojej existencie, pretože mu chýba viera. Ale pre
nás kresťanov tma nie je absencia reality, ale prítomnosť Najvyššej
reality, Boha, ktorý je „Temný“. Tak ho nazýva sv. Ján z Kríža. Boh,
ktorý je s nami aj uprostred „Temnej noci“. Boh ktorý je temný ale stále
prítomný…